Meno 4 rímskeho pápeža v knihe života

Kvôli 2 dôvodom :
1 :Počet 

Rusko vypáli denne 10 tisíc shells (del.nábojov) a Ukrajina 5 tisíc shells. To nie sú čísla, ktoré by vyhrávali vojnu. Len pre porovnanie, počas WW1 ktorá bola tiež zákopovou vojnou sa vypálilo 1,75 miliardy shells (1) čo bolo 1,5 milióna shells denne, respektíve 100 násobne viac než sa páli teraz na Ukrajine ! počas WW1 zomrelo 10 miliónov vojakov (2). Ak malo delostrelectvo na svedomí 70% úmrtí, potom pripadá 1 mŕtvy na 122 shells. Skrátka, shells sú ofektívne na otvorenom priestranstve, ale pokiaľ sú vojaci ukrytý v zákope, sú chránení pred črepinami a tlakovou vlnou, a shell musí dopadnúť priamo do uličky zákopu aby vojaka zahubila, čo je ako vidíme zo štatistiky WW1 pravdepodbnosť len asi 1:122.
____________________
2 : Presnosť : Moderné delostrelectvo vôbec nie je také presné ako by si niekto mohol myslieť.

https://x.com/Maxar/status/1613283961115140097 odkaz na obrázok

Tu vidíme záber z Ukrajiny, zákopy sa nachádzajú pri stromoradí. Všimnite si ten pomer, koľko shells sa trafí priamo do stromoradia a koľko shells dopadne mimo. Z tých tisíciek shells len zopár dopadne do stromoradia. Štatistika WW1 aj v modernej dobe nie je ďaleko od pravdy.

https://en.wikipedia.org/wiki/Circular_error_probable Odkaz na obrázok

A netreba ani foto dôkaz, môžme si to aj matematicky spočítať. Uvádza sa, že najmodernejšie húfnice M777 majú z 15 kilometrov presnosť streľby vyjadrenú ako CEP 30, čo znamená, že 50% shells dopadne 30 metrov od stredu (kruh s polomerom 30 metrov). 43% dopadne do 2 násobku CEPU (kruhový výsek vzdialený 30-60 metrov od stredu). Zvyšok dopadne do 3 násobku CEPU (kruhový výsek vzdialený 60-90 metrov od stredu).
Aká je pravdepodobnosť, že M777 zasiahne tank ? 50% shells dopadne do kruhu o polomere 30 metrov, čo dáva obsah kruhu 2826 m2. Tank má 7,5 m2 a teda 2826 : 7,5 = 376
Z 50% shells iba každá 376 shells zasiahne tank, a teda zo 100% shells iba každá 752 shells zasiahne tank !
_________________

https://en.wikipedia.org/wiki/Circular_error_probable Odkaz na obrázok

Aká je pravdepodobnosť, že M777 zasiahne zákop ? Nech je zákop po dĺžke 60 metrov a široký 0,75 metra, čo dáva obsah zákopu dokopy 60×0,75 = 45 m2. 50% shells dopadne do kruhu o polomere 30 metrov, čo dáva obsah kruhu 2826 m2 a teda 2826 : 45 = 62

Z 50% shells iba každá 62 shells zasiahne zákop, respektíve zo 100% shells iba každá 124 shells zasiahne uličku zákopu !!! Uvedomme si že CEP30 platí len za ideálnych podmienok, kedy je skúsená posádka bez chyby, neopotrebovaná hlaveň dela, kvalitné náboje a bezvetrie. Tohoto sa však málokedy počas vojny dosahuje, preto CEP30 je v skutočnosti ešte vyšší. A treba si tiež uvedomiť, že tieto čísla presnosti platia pre najnovšie americké M777. Staré sovietské húfnice majú CEP minimálne 3 násobne vyšší !

Z delostrelectva sú tu ešte raketomety, no tie sú nepresnejšie ako húfnice. A nakoniec mínomety, tie majú CEP15 na 1 kilometer, a teda do 2 kilometrov sú presnejšie ako húfnice, no od 2 kilometrov zas nepresnejšie. Ukrajnci sa však tomuto prispôsobili, a preto stavajú svoje zákopy aspoň 2 a viac kilometrov od ruských zákopov aby tým minimalizovali presnosť ruských mínometov.
Suma sumárov ruské delostrelectvo má zhruba nasledovnú presnosť :
húfnice – CEP 120
raketomety – CEP 200
mínomety (pálené z 2 a viac kilometrov) CEP 30
Ak je zastúpenie nábojov vyvážené, priemerný CEP na shell je (120+200+30) : 3 = 116 ! Pri CEPE 116 je pravdepodobnosť zásahu 60 metrov dlhého UA zákopu 1:500 a teda len každý 500 shell zasiahne uličku zákopu.
Ak teda Rusi denne vypália na UA zákopy 10 tisíc shells, len asi 20 shells zasiahne uličku zákopu, čiže mortalita/vyradenie je asi 20 Ukrajincov za deň, 7300 za rok a takýmito počtami sotva môže dôjsť k vyčerpaniu Ukrajinskej armády, ktorá má cez 750 tisíc vojakov.
___________________
Toto je efektivita „neriadených“ shells, existujú aj „riadené“ shells a tie majú CEP 1 meter, ale tých je strašne málo, lebo sa ťažko vyrábajú a sú drahé. Ukrajina ich za rok dostala len cez 6000, a ani tieto nie sú 100% účinné, pretože shells riadené GPS, sa dajú zneškodniť znefunkčnením GPS, a shells riadené laserom, sa zas dajú zneškodniť zostrelením dronu alebo vrtulníku, ktorý laserom navádza shells k cieľu. A teda hoci je riadených „shells“ málo, ani tieto nemajú 100% efektivitu, ale zhruba len každá druhá „shells“ zasiahne svoj cieľ. „Riadené“ shells preto veľkú paseku na fronte nespravia.
_____________________
Potom je tu ešte typ „shells“ ktoré vybuchujú vo vzduchu a majú vyššiu účinnosť ako shells ktoré dopadnú na zem. Avšak, aby shell mala aspoň 10% pravdepodobnosť zásahu musí vybuchnúť najviac 30 metrov od cieľu. No ako docieliť aby shell ktorá letí rýchlosťou 300 m/s vybuchla v presne stanovej výške ? Tu rozhoduje presnosť na stotiny sekundy ! Zápalná šnúra tu nestačí, tá má opozdenie niekoľkých sekúnd, čiže shell by mohla vybuchnúť vo výške 200-600 metrov od cieľa, čo by bolo veľmi neefektívne. Tu je potreba echolokátor s komplikovanou elektronikou, ktorá meria výšku a v stotinách sekundy zareaguje výbuchom. To sa však bavíme o „riadených“ shells, ktorých je nedostatok, a ktoré sú náročné na výrobu.
___________________
Táto vojna nemá riešenie, obe armády toho pália „toľko veľa“ že tomu druhému maximálne oškrú členok. Nejde o žiadnu opotrebovaciu vojnu, ide len o vzájomné „oťukávanie sa“. A pretože ide len o „oťukávanie sa“ žiadna strana vojnu nevyhraje a front sa nezmení, ale na mrtvom bode bude na veky vekov.

PS : Rok 1914 malé Rak.Uhorsko – výroba 700 tisíc del. nábojov denne
Rok 2024 veľké Rusko s množstvom komodít – výroba 10 tisíc del. nabojov denne

Može mi toto niekto vysvetliť ?
___________

Zdroje :
https://longstreet.typepad.com/thesciencebookstore/2015/08/1580000th-of-the-shells-fired-in-wwi.html
https://www.history.com/news/how-many-people-died-in-world-war-i
https://x.com/Maxar/status/1613283961115140097 odkaz na obrázok
https://www.quora.com/How-accurate-is-M777-artillery